Mesto Bratislava by chcelo do roku 2030 postaviť dve električkové trate, zmodernizovať tri radiály a projektovo pripraviť ďalšie tri nové trate.
Mesto Bratislava pripravilo nový strategický plánovací dokument Bratislava 2030 - Program rozvoja obce 2022 - 2030, ktorý nadväzuje na končiaci Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja hlavného mesta na roky 2010 - 2020. Jeho cieľom je určiť smer a priority rozvoja hlavného mesta a bude podkladom pre čerpanie finančných prostriedkov a dotácií. Súčasťou dokumentu je aj zásobník projektov, ktorými sa budú napĺňať jednotlivé strategické a špecifické ciele.
Oblasti verejnej hromadnej dopravy sa v dokumente venuje kapitola Bezpečná a udržateľná mestská mobilita. Navrhované aktivity a ciele v tejto kapitole vychádzajú zo súčasného nepriaznivého stavu, najmä nízkej atraktivity MHD a vysokej preferencii a intenzity individuálnej automobilovej dopravy v meste. Hlavnou očakávanou zmenou je, aby sa percentuálny pomer využívania udržateľných spôsobov mobility (verejná doprava, cyklodoprava, pešia doprava) k individuálnej automobilovej doprave zvýšil aspoň na 70 % ku 30 % zo súčasného pomeru 60,4 % ku 39,6 %. Investičné náklady na projekty bezpečnej a udržateľnej mestskej mobitity do roku 2030 mesto odhaduje na 710 až 716 miliónov €.
Rozvoj MHD do roku 2030
Navrhované kľúčové projekty pre oblasť rozvoja mestskej hromadnej a regionálnej dopravy zahŕňajú výstavbu trolejbusových a električkových tratí, modernizáciu existujúcich tratí, realizáciu preferenčných opatrení pre vozidlá hromadnej dopravy, obmenu vozidlového parku s dôrazom na vozidlá s nulovou tvorbou emisií, modernizáciu zastávok a odstraňovanie bariér pre osoby so špecifickými potrebami.
Rozvoj električkovej dopravy
Električková doprava ako nosný dopravný systém v Bratislave má z minulých rokov značný deficit v oblasti budovania nových tratí. Preto bude potrebné venovať sa najmä výstavbe a modernizácii električkových tratí. Do roku 2030 by malo v meste pribudnúť 6,7 km nových električkových tratí, 11 km zmodernizovaných tratí a ďalších 10,3 km tratí sa má projektovo pripraviť. Konkrétne pôjde o tieto projekty:
- Dokončenie výstavby električkovej trate do Janíkovho dvora v Petržalke
- Výstavba novej električkovej trate Pribinova - Košická
- Modernizácia Vajnorskej, Ružinovskej a Račianskej radiály
- Projektová príprava električkovej trate k Nemocnici Bory
- Projektová príprava električkovej trate k novej žel. zastávke Ružinov (TIOP Ružinov)
- Projektová príprava električkovej trate do Podunajských Biskupíc
V zásobníku projektov sa nachádzajú aj ďalšie projekty pre električkovú infraštruktúru, ktoré bude možné realizovať pre splnenie strategického cieľa:
- Výstavba električkovej trate do Podunajských Biskupíc a Vrakune
- Projektová príprava trate k TIOP Vajnory
- Modernizácia električkovej trate Tunel - Námestie Ľ. Štúra
- Modernizácia električkovej trate Námestie SNP - Kamenné námestie
- Modernizácia depa Krasňany a depa Jurajov dvor
- Výstavba nového depa Bory
- Zvýšenie výkonnosti meniarní a zmena napäťovej sústavy
- Modernizácia trakčných káblov z meniarní
- Automatické stavanie vlakovej cesty električiek
Rozvoj trolejbusovej dopravy
V zásobníku projektov pre trolejbusovú dopravu sa uvádzajú najmä projekty, ktoré sú už rozbehnuté, t. j. prebieha spracovanie projektovej dokumentácie, resp. už prebieha samotná realizácia. Ide o nové trolejbusové trate Patrónka - Riviéra, Trenčianska - Hraničná, Autobusová stanica - Nové SND, Bulharská - Galvaniho a modernizované trate Jelačičova - Miletičova a Karadžičova - Záhradnícka. Okrem toho sú pripravené aj projekty:
- Modernizácia trolejbusovej trate na Kolibu
- Modernizácia trolejbusovej trate Slovinská - Rožňavská
- Automatické stavanie vlakovej cesty trolejbusov
Ostatné projekty verejnej dopravy
Okrem budovania novej infraštruktúry bude potrebné venovať sa aj zatraktívňovaniu existujúceho dopravného vybavenia a vozidlového parku. Do roku 2030 má pribudnúť ďalších 10,5 km vyhradených buspruhov (k súčasným 39,5 km), počet svetelne riadených križovatiek s preferenciou MHD sa má zvýšiť z 29 na 85, vozidlový park má byť kompletne bezbariérový s podielom bezemisných vozidiel na úrovni 60 % (oproti súčasným 36 %) a zvýšiť sa má aj percento debarierizovaných zastávok (o 15 %), modernizovaných zastávok (o 13 %)a zastávok vybavených prístreškom (o 8 %).
Zriadenie buspruhov sa predpokladá na týchto komunikáciách:
- Trnavská cesta – medzi Miletičovou a Tomášikovou von z mesta
- Bajkalská – dobudovanie úsekov
- Harmincova (rozšírenie cesty s buspruhmi)
- Hodonínska (rozšírenie cesty s buspruhom do mesta)
- Dolnozemská – od Kutlíkovej po Mamateyovu
- Doplnenie buspruhov v Petržalke (nekonkretizované)
Pre obnovu vozidlového parku sa pripravujú projekty pre nákup veľkokapacitných električiek, elektrobusov a vodíkových autobusov.
V oblasti železničnej dopravy sa spomína participácia hlavného mesta na projektoch modernizácie Hlavnej stanice a výstavby novej stanice Filiálka. Do roku 2030 by sa mala posilniť aj regionálna vlaková doprava, konkrétne zavedením taktovej dopravy v intervale 15 minút počas špičiek a 30 minút v ostatných časoch zo staníc Malacky, Pezinok, Senec a Dunajská Streda.
Záver
Uvedený zoznam projektov pre roky 2022 - 2030 nie je uzavretý, pochopiteľne bude možné realizovať aj ďalšie projekty, ktoré budú viesť k napĺňaniu stanovených cieľov. Každopádne, na základe doterajších skúseností so zdĺhavou prípravou, projektovaním a realizáciou projektov a s ohľadom na prichádzajúce ťažké časy, úspechom by bolo, keby sa podarilo zrealizovať aspoň vymenované projekty.
Dokument bude po schválení mestským zastupiteľstvom predložený na posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA). Mesto tiež pripravuje akčný plán na roky 2023 - 2025 pre implementáciu Bratislavy 2030, ktorý by mal byť podkladom pre rozpočet mesta na nasledujúce roky. V rámci akčného plánu budú určené prioritné projekty zo zásobníka projektov na realizáciu v najbližšom období.
Rozvoju dopravnej infraštruktúry v Bratislave a Bratislavskom kraji v najbližších rokoch sa venuje aj Plán udržatelnej mobility Bratislavského kraja (Návrhová časť, Plán implementácie), ktorý si dal vypracovať BSK.