Novela zákona o cestnej premávke predpokladá aj zmeny v oblasti verejnej osobnej dopravy

Dopĺňa sa prednosť vozidiel vo vyhradenom jazdnom pruhu a zákaz zastavenia a státia na nástupištiach.

Národná rada Slovenskej republiky prerokovala na svojej 54. schôdzi dňa 30. septembra 2015 v prvom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Zo 136 poslancov hlasovalo za prerokovanie zákona v druhom čítaní 78 poslancov. Okrem médiami podrobne opísaných zmien v oblasti pokút za jednotlivé priestupky sa uvedená novela priamo dotýka aj premávky verejnej osobnej dopravy.

Čiastočné povýšenie vyhradených jazdných pruhov na úroveň električkového pásu

Zásadnou prekážkou pri organizovaní náhradnej autobusovej dopravy a zriaďovaní vyhradených jazdných pruhov na električkovom páse s pojazdným zvrškom bol doposiaľ nejasný vzťah medzi nekoľajovými vozidlami jazdiacimi na električkovom páse a ostatnými účastníkmi cestnej premávky. Tento problém bol umocnený predovšetkým na miestach, kde je teleso električkového pásu vedené v strede smerovo rozdelenej cestnej komunikácie s úrovňovými križovatkami.

Okrem jazdy vozidiel vo vyhradenom jazdnom pruhu na električkovom páse neumožňujú súčasné právne predpisy ani samotné zriadenie vyhradených jazdných pruhov v strede komunikácie tak, ako je zvykom v niektorých zahraničných mestách, teda v podobe segregovaného cestného systému.

Uvedená novela zákona rieši predkladaný problém povýšením vyhradených jazdných pruhov na úroveň električkového pásu a to bez ohľadu na skutočnosť, či sa na danom mieste električkový pás nachádza. V § 19 ods. 4 sa vhodným spôsobom dopĺňa termín "vyhradený jazdný pruh" s nasledovným znením:

"Vodič odbočujúci vľavo je povinný dať prednosť v jazde protiidúcim motorovým vozidlám i nemotorovým vozidlám, električkám idúcim v oboch smeroch, vozidlám idúcim vo vyhradenom jazdnom pruhu po jeho ľavej strane a chodcom prechádzajúcim cez vozovku. Vodič motorového vozidla i nemotorového vozidla odbočujúci vpravo je povinný dať prednosť v jazde električke, ak je povolená jazda pozdĺž električky vľavo a vozidlu idúcemu vo vyhradenom jazdnom pruhu po jeho pravej strane".

Odstránenie možnosti kolízie električky s cyklistom

Súčasné právne predpisy ukladajú električke prednosť pri odbočovaní vpravo pred vozidlami idúcimi súbežne po jej pravej strane. Zároveň ukladajú povinnosť vodičom odbočujúcim vpravo dať prednosť cyklistovi idúcemu rovno po ich pravej strane. Ak sa teda v reálnej situácii stretne cyklista idúci rovno a električka odbočujúca vpravo po ľavej strane cyklistu, právne predpisy nedokážu určiť, ktorý z účastníkov premávky má prednosť.

Novela zákona o cestnej premávke tento nedostatok odstraňuje doplnením dodatku o vodičovi električky v § 19 ods. 6 nasledovne:

"Vodič odbočujúci vpravo je povinný dať prednosť v jazde cyklistovi idúcemu rovno; to neplatí pre vodiča električky. Pri odbočovaní doľava vodič motorového vozidla nesmie ohroziť cyklistu odbočujúceho vľavo".

Spresnenie zákazu parkovania na nástupištiach verejnej osobnej dopravy

Zastavenie a státie na chodníkoch je zaužívaným štandardom v slovenských mestách a množstvo vodičov osobných automobilov sa pri parkovaní na chodníku ani nezamýšľa nad dôsledkami svojho konania. Často sa tak stáva, že osobné vozidlá parkujú priamo na nástupišti vozidiel verejnej osobnej dopravy, znižujúc komfort cestujúcich a negujúc význam nízkopodlažných vozidiel. Extrémnym prípadom sú nevyužívané zastávky v centrách miest, ktoré sa menia na dostupné a bezplatné parkovacie plochy, často s možnosťou krytého státia pod konštrukciou zastávkového prístrešku. Takéto konanie vodičov motorových vozidiel nevedie iba k znižovaniu komfortu cestujúcich čakajúcich na spoj, vystupujúcich a nastupujúcich do vozidiel verejnej dopravy, ale aj k znižovaniu komfortu chodcov, ktorí priestor nástupišťa (hoci aj nevyužívaného) používajú ako chodník a predovšetkým k poškodzovaniu samotnej zastávky, ktorej konštrukcia nepredpokladá jazdu motorových vozidiel.

Nekoherentná definícia zákazu zastavenia a státia vozidiel v priestore nástupišťa zastávky doposiaľ viedla k nedostatočnej vymožiteľnosti príslušnými poriadkovými útvarmi. Nezohľadňovanie nástupišťa v prípadoch zastávok bez vyznačeného príslušného vodorovného značenia (V11a "Zastávka autobusu, trolejbusu a električky" a V12b "Žltá súvislá čiara") viedlo k všeobecnému chápaniu nástupišťa ako súčasti chodníka so všetkými ustanoveniami, ktoré sa vo vzťahu k chodníku uvažujú (vrátane možnosti zastavenia a státia pri ponechaní voľnej šírky 1,5 m).

Súčasná novela zákona o cestnej premávke chýbajúce zohľadnenie nástupišťa dopĺňa. Na základe navrhovaného znenia § 25 ods. 1 písm. f) vodič nesmie zastaviť a stáť

"na zastávke vozidla pravidelnej verejnej dopravy osôb a priľahlom nástupišti v úseku, ktorý sa začína dopravnou značkou pre zastávku a končí sa 5 m za označníkom zastávky, a tam, kde taká dopravná značka nie je, vo vzdialenosti kratšej ako 30 m pred označníkom zastávky a 5 m za ním; ak je priestor zastávky vyznačený príslušnou vodorovnou dopravnou značkou, platí tento zákaz len pre vyznačený priestor a priľahlé nástupište".

Doplnenie definície vlečenia trolejbusu

Hoci je prevádzka trolejbusovej dopravy primárne predmetom zákona č. 513/2009 Z. z. o premávke na dráhach a vyhlášky Ministerstva dopravy pôšt a telekomunikácií č. 351/2010 Z. z. o dopravnom poriadku dráh, premávka trolejbusu sa na pozemných komunikáciách riadi aj zákonom č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov. Uvedený zákon však v súčasnosti nezohľadňuje premávku trolejbusu pri ustanoveniach týkajúcich sa vlečenia vozidla.

Na základe uvedeného sa v § 34 ods. 5 v novele zákona dopĺňa vlečenie trolejbusu v nasledujúcom znení:

"Vlečenie viacerých motorových vozidiel alebo vlečenie motorového vozidla s prívesom je zakázané; smie sa však vliecť motorové vozidlo s návesom. Za motorovým vozidlom s prívesom sa nesmie vliecť iné motorové vozidlo. Motorové vozidlo vlečené pomocou osobitného zariadenia, autobus a trolejbus sa smú vliecť len bez prepravovaných osôb; nákladný automobil sa smie vliecť len bez osôb prepravovaných v jeho ložnom priestore. Motocykel bez postranného vozíka sa nesmie vliecť ani použiť ako vlečné vozidlo".

Zákaz státia na vyznačenom okruhu

Okruh (vyznačený zvislou dopravnou značkou IP 1 "Okruh" alebo IP 2 "Zmena smeru okruhu") predstavuje základnú kostru vnútromestskej cestnej komunikačnej siete niektorých slovenských miest. Od roku 2009 bolo možné na okruhu zastaviť. Novelou zákona a doplnením nového § 25 ods. 3 v znení

"Na okruhu vyznačenom dopravnými značkami je státie zakázané"

sa táto vymoženosť zužuje na parkovacie miesta označené príslušným dopravným značením. Otvára sa tak možnosť zmeny dizajnu dotknutých uličných priestorov a predpoklad úpravy šírkových vlastností komunikácií s cieľom zriadiť vyhradené jazdné pruhy a zabezpečiť tak preferenciu verejnej osobnej dopravy.

Je uvedená právna podpora verejnej osobnej dopravy dostatočná?

Vo všeobecnosti možno všetky navrhované zmeny v kontexte verejnej osobnej dopravy v novele zákona o cestnej premávke vnímať pozitívne. Na zabezpečenie jej plynulosti, atraktívnosti a konkurencieschopnosti to však zďaleka nestačí. S cieľom sprehľadniť právne prostredie a podporiť verejnú osobnú dopravu je v zákone o cestnej premávke potrebné aspoň v minimálnom rozsahu doplniť:

• sprísnené ustanovenia v prospech chodcov, ktorí sú často cestujúci verejnou osobnou dopravou, tak, aby boli prestupy a pohyb na zastávky verejnej osobnej dopravy čo najpohodlnejšie,
• redukciu možnosti vjazdu do vyhradeného jazdného pruhu a súlad s ustanoveniami o jazde na električkovom páse, predovšetkým zrušenie možnosti využívať električkové pásy a vyhradené jazdné pruhy na predchádzanie,
• úplné zosúladenie jazdy vo vyhradenom jazdnom pruhu s jazdou na električkovom páse, predovšetkým ustanovenia o odbočovaní a vzťah k súbežne idúcim vozidlám,
• regulovanie zastavenia a státia vo vyhradenom jazdnom pruhu a na chodníku paušálnym zákazom,
• možnosť označiť vozidlá stojace vo vyhradenom jazdnom pruhu a na zastávke verejnej osobnej dopravy ako prekážku v cestnej premávke, o ktorej odstránení môže rozhodnúť správca komunikácie a
• rozšírenie kompetencií obecnej polície s cieľom lepšej vymožiteľnosti priestupkov z hľadiska neoprávnenej jazdy motorových vozidiel vo vyhradených jazdných pruhoch a na električkovom páse.

Okrem právnej úpravy je však potrebné zabezpečiť aj adekvátnu vymožiteľnosť jednotlivých ustanovení, rozumné a udržateľné plánovanie zo strany volených zástupcov, ochotu kompetentných orgánov a toleranciu medzi účastníkmi premávky, s cieľom rešpektovať tie druhy dopravy, ktoré sú najpriaznivejšie k životnému prostrediu a prospievajú k zvýšeniu kvality života v meste.